reklama

Tak som bola na Miami

Môj syn ma znova chcel ohúriť. Päťhviezdičkový hotel s mramorovou dlažbou, štyri tematické reštaurácie, obrovitánska kúpeľňa s vaňou i sprchou, nerezovým dávkovačom na značkové mydlo, ba rovnakým aj s krémom na ruky, chladnička denne dopĺňaná nealko, ba aj alko, no proste ako pre pánov. Ráno som vstala  zavčasu, aby sa mi ušlo ležadlo v prvom rade pri mori a aby som uchmatla aj stolík na drinky, ale bola som za hysterku. Plavčík sa na mňa zo svojho bidla pozeral ako na vyšinutú. Ležadiel bolo viac ako ležiacich. Ľudia, čo bez známky paniky postupne prichádzali zrejme nechodia do Chorvátska, Grécka a do Egypta už vôbec nie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Dala som si na uši Luciu Bílú, ponatierala som sa päťdesiatkou a zbožne som si premeriavala čudných ľudí okolo. Otetovaný muž s riedkym vrkôčikom na temene, vyziabnutá žena s piercingom na – bradavkách, slovom nikto ako ja. Všetci zaujímavejší a ... bohatší. Schyľovalo sa už k obedu, keď sa ku mne priblížila žena. Ale aká žena ... čerstvo urobené trojky, ešte mala flajster pod miniatúrnym vrškom bikín, dlhé vlasy , čierne až do modra, osudové mandľové oči a nohy jej siahali až po pás.

– Odkiaľ ste? – Vyletelo zo mňa, keď si ľahla vedľa mňa a vľúdne sa usmiala. Moja angličtina sa za posledné roky veľmi zlepšila, lebo moji vnuci a nevesta nevedia po Slovensky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

– Z Chicaga, a ty? – Odvetila a ukázala mi plné ústa belostných porcelánových zúbkov.

– Ja som z Košíc ... – nechápala – ... zo Slovenska ... – ani tak – ... z východnej Európy.

– Ach tak ... – Rozjasnilo sa jej, premerala si ma, zrakom hľadala značku na mojich prudérnych čiernych plavkách, blahosklonne pokývala utešenou hlávkou a zosunula z hlavy slnečné okuliare Chanela na oči.

– Pôjdem na svoj predpoludňajší koktail. Chceš ísť so mnou? – Opýtala som sa posmelená jej družnosťou. A ona šla. Ja som si dala svoj Bahama mama – rozumej kokosové lepidielko s dáždničkom a pokrútenou slamkou a ona víno a potom druhé a ďalšie. Vtom odkiaľsi pribehlo chlapčisko, asi desaťročné s vlasmi trendovo zastrihnutými a v tričku od D&G a ona zrazu posunula svoj pohár s vínom ku mne. Chlapec na ňu pozrel tými najsklamanejšími očami, aké som kedy videla. Ani môj vnuk, keď som mu na Vianoce nezohnala Hviezdne vojny do PSP-čka sa na mňa takto nepozrel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

– Dávaj na ňu pozor. – Povedal mi a skleslo odišiel.

Keď som chcela stihnúť obed s mojím synom a jeho rodinou, musela som Nell, tak sa uhrančivá bohyňa volala, odvliecť na mol opitú do jej izby a bola by som popri popoludňajšej sieste s vnukmi na ňu aj zabudla, ale keď som sa pred večerou sprchovala a tešila sa, že si dnes večer konečne kúpim tú červenú kabelku od Versaca, čo je v zľave, lebo sa stratil kľúčik od toho chutného zámku na pracke, ktosi zaklopal. Bol to Mati – ten chlapec s múdrymi a sklamanými očami.

– Vezmeš ma na večeru? – Opýtal sa ako Malý princ.

– No ... ale to ja nemôžem. Niekto by ma mohol aj zatknúť, keby som ťa bez maminho súhlasu ... v Amerike sú na také veci hákliví ... – Jachtala som.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

– Mama spí, neviem ju zobudiť. Poď uvidíš. – A mal pravdu. Nell ležala v tej istej polohe v akej som ju nechala, len slina jej stiekla na vankúš a nohy zbeleli od morskej soli.

Tak som Matiho na večeru vzala. Potom odmietol ísť spať k mame, nuž som ho pozvala na travesti show a dovolila som mu spať u mňa.

– Môžeš zhasnúť. Doma spím pri svetle, lebo sa bojím, ale s tebou sa nebojím ničoho. – Povedal a schúlil sa na krajík postele, aby nebodaj neprekážal.

Nell sme ráno nestretli. V izbe nebola a Mati sa zdráhal hľadať ju. Rozhodla som sa, že zavolám jeho otcovi. Nerád, ale dal mi svoj mobil. Bol prvý medzi volanými číslami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

– Dobrý deň, volám sa Stephanie a váš syn je od včera so mnou. Myslím, že by ste to mali vedieť.

– Kto že ste? Dajte mi môjho syna. Je v poriadku? Chcem hovoriť s jeho matkou. – Reval na mňa a ja som v jeho hlase počula viac bezmocnosť, ako hnev. Mati stál vedľa mňa ako kôpka nešťastia a hľadel na mňa tak prosebne, že mi nedalo, aby som povedala, čo si skutočne myslím. – Zajtra ráno majú odlet do Chicaga. Musíte ju nájsť. – Povedal trochu zmierlivejšie.

– Spoľahnite sa, Nell je len indisponovaná. – Povedala som hľadiac do Matiho vďačných očí.

– Tak ona to urobila znova. Opila sa. Súd ma zaviazal dať jej Matiho raz v roku na dovolenku, nemohol som odmietnuť. Prosím vás, postarajte sa mi o neho. Prosím ... – Skuhral muž.

– Upokojte sa, ja neunášam deti, aby som im odnímala ľadviny na transplantáciu. – Zavtipkovala som, ale ani Maty a ani jeho otec sa nesmiali.

– Čo pila mama včera? – Opýtal sa ma chlapec neskôr.

– Biele víno.

– Tak to je zlé. Biele víno má rada. Dnes bude pokračovať.

Až do nasledujúceho rána sme Nell nestretli. Matimu som zbalila veci, pri autobuse som ho odovzdala rodinke s tromi deťmi, ktorú som si vybrala ako akceptovateľnú na úlohu a s Matim sme si vymenili mailové adresy. Znova som zavolala jeho otcovi a nechala som ho dohodnúť podrobnosti s otcom rodiny, ktorú som ošacovala ako bezúhonnú.

– Tak, to máš za to, že sa púšťaš do reči s hocijakými sockami. – Povedala mi moja nevesta, keď som sa s pocitom filantropa vrátila na pláž.

Môj mladší vnuk reval, že chce ísť do malého bazénika a starší, že na vodný skúter. A ja som sa tešila, že dnes konečne kúpim svoju červenú kabelku.

Už len na záver ... s Matim a jeho otcom Geraldom sme v kontakte. Pozývajú ma na návštevu a ja ich pozvanie asi prijmem.

Štefánia Opremčáková

Štefánia Opremčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som autorkou kníh V Írsku prší inak, Planisko, Židovská krv. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu